Aktuální Zprávy

Čas načtení: 2026-01-15 11:32:29

Každá krajina má svoje tradície – a niekedy poriadne divné

Európa je plná histórie, no niektoré tradície pôsobia skôr ako scénar z čudnej komédie, než kultúrne dedičstvo. Od lietajúcich paradajok až po naháňanie syra z kopca – miestne zvyky dokazujú,… The post Každá krajina má svoje tradície – a niekedy poriadne divné appeared first on nudaVpráci.sk.

Čas načtení: 2026-01-15 11:32:29

Každá krajina má svoje tradície – a niekedy poriadne divné

Európa je plná histórie, no niektoré tradície pôsobia skôr ako scénar z čudnej komédie, než kultúrne dedičstvo. Od lietajúcich paradajok až po naháňanie syra z kopca – miestne zvyky dokazujú,… The post Každá krajina má svoje tradície – a niekedy poriadne divné appeared first on nudaVpráci.sk.

Čas načtení: 2024-10-20 20:32:04

Kavej na VOYO: zachytené tradície aj protiupírske úkony

Na streamovacej službe VOYO sa objavila očakávaná úspešná komédia Kavej. Tá je po veľmi dlhej dobe východniarskou kinematografiou. Príspevok Kavej na VOYO: zachytené tradície aj protiupírske úkony zobrazený najskôr ZN.SK.

Čas načtení: 2025-09-28 13:29:28

Najzvláštnejšie a najslávnejšie jesenné tradície v Európe

Európska jeseň je plná slávností úrody, starobylých rituálov aj moderných mestských festivalov. Ktoré jesenné podujatia stoja za to? Príspevok Najzvláštnejšie a najslávnejšie jesenné tradície v Európe zobrazený najskôr ZN.SK.

Čas načtení: 2025-10-23 00:01:27

Sviatok všetkých svätých: tradície, symbolika a chvíle pokoja

Každý rok na začiatku novembra sa na Slovensku zastavíme a obrátime pozornosť k tým, ktorí tu už nie sú. Sviatok všetkých svätých Príspevok Sviatok všetkých svätých: tradície, symbolika a chvíle pokoja zobrazený najskôr ZN.SK.

Čas načtení: 2023-12-19 00:00:00

Štedrovečerná tabuľa - aké farby sú tento rok in?

Každá rodina má svoje tradície a tiež nepísané pravidlá, čo za žiadnu cenu nesmie chýbať na štedrovečernom stole, aby bol takzvane TOP. Vedeli ste napríklad, že na privolanie dobrého zdravia si predtým umiestňovali pod vianočný stôl dve sekery? Niekto dáva na Vianoce na stôl šupiny z kapra, iný rozs ...

Čas načtení: 2022-12-03 07:00:00

Najobľúbenejšie adventné tradície

Počas adventného času máme množstvo povinností a zariaďovaní. Mali by sme sa ale venovať predovšetkým deťom, aby mali spomienky na čarovné Vianoce. Skúste ich zasvätiť do starobylých tradícií, vyrábajte spolu vianočné ozdoby, poučte ich o príbehu Ježiška. Adventný kalendár Adventný kalendár pomôže ...

Čas načtení: 2021-12-14 09:00:00

Ako ozdobiť vianočný stromček

Adventný čas v našich domácnostiach vrcholí, keď domov dovezieme a vyzdobíme vianočný stromček. Každá rodina má iné tradície. Niekto ozdobuje stromček na Štedrý deň ráno pri rozprávkach, iné rodiny si chcú stromček užiť dlhšie, tak ho majú ozdobený už od Mikuláša. Nech už zdobíte stromček kedykoľvek ...

Čas načtení: 2021-01-05 08:15:00

Trendy v oblasti dizajnu pre rok 2021

Rovnako ako čokoľvek iné sa aj domáci dizajn vyvíja. A aj keď sú väčšie posuny viditeľné v dlhších časových obdobiach, do našich interiérov vstupujú každý rok nové trendy. V roku 2020 bol kladený veľký dôraz na pohodlie a tradície – a to bude voľne pokračovať aj novom roku 2021. Ľudia trávia oveľa ...

Čas načtení: 2016-08-19 05:30:00

Pripravte si obľúbené jedlá vďaka kvalitným pomocníkom

Každá rodina má rada iné pokrmy a sú dokonca také, ktoré si odovzdávajú recepty z generácie na generáciu a tým si tak vytvárajú svoje vlastné tradície a nenapodobiteľné pokrmy. Napriek tomu sú však jedlá, ktoré sú rovnaké a populárne naprieč všetkými svetovými kontinentmi, a to bez ohľadu na to, v a ...

Čas načtení: 2022-03-23 05:15:41

Asymetria v prístupoch k obnove federácie

Pred 30 rokmi vrcholili politické rokovania o novej podobe štátoprávnych vzťahov medzi Slovenskou a Českou republikou. Do histórie vstúpili ako putovanie po hradoch a zámkoch. Začali ich politické reprezentácie, ktoré vzišli z prvých demokratických volieb v roku 1990. Na Slovensku to bola vláda Verejnosti proti násiliu (VPN), Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a Demokratickej strany (DS), v Česku Občianskeho fóra (OF). Tieto rokovania dostali časový limit dva roky do ďalších volieb. Bol výsledkom politickej dohody, že vzhľadom na revolučný prechod k politickému pluralizmu a očakávanú nestabilitu novovznikajúcich politických strán sa štvorročný volebný cyklus zavedie až po tomto prechodnom období. Dôkazom správnosti tohto predpokladu bolo štiepenie VPN, KDH i OF a vznik nových strán na ich pôdoryse. O tom, že vzťahy v ČSR sa budú musieť nanovo usporiadať, svedčili už diskusie o návrhu novej ústavy v rokoch 1988 – 1989. Tá verejná sa najmä v Literárnom týždenníku rozbehla v súvislosti s 20. výročím vzniku SR a ČR na základe federalizácie dovtedy unitárnej ČSSR. Viacerí jej účastníci požadovali, aby sa konečne prijali národné ústavy, ako to predpokladal ústavný zákon o čs. federácii. Pavol Kanis upozornil, že prestavba môže zanedlho odhaliť, že „viaceré dôsledne neriešené veci nie sú historicky nosné pre národ ako politický subjekt“, a konštatoval: „Právo na vlastný štát je prirodzeným právom národa.“ Vladimír Mináč povedal, že v dôsledku nevypracovania republikovej ústavy sa „vzďaľujeme slovenskej štátnosti“. Anton Hrnko napísal: „Slovenský národ má právo na vlastnú národnú štátnosť. Táto štátnosť ešte nie je dobudovaná." Jakeš a Indra boli proti V SNR sa 31. októbra 1989 prejavila bezprecedentným spôsobom nespokojnosť s koncepciou prijatia tzv. trojjedinej ústavy (federálna i slovenská a česká schválené spoločne vo Federálnom zhromaždení), ktorú pripravila komisia vedená ministrom bez kresla vlády ČSSR Mariánom Čalfom a ktorú presadzovalo Predsedníctvo ÚV KSČ. Generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš a predseda Federálneho zhromaždenia Alois Indra republikové ústavy odmietali. Predsedníctvom ÚV KSČ neprešiel ani návrh na zmenu štátneho znaku, hoci nepredpokladal návrat k tradičnému trojvršiu s dvojitým apoštolským krížom. Časť poslancov SNR vyslovila otvorený nesúhlas s tzv. trojjedinou ústavou. Štyri z piatich výborov SNR sa postavili proti návrhu. Aj napriek tomu, že predseda SNR Viliam Šalgovič a Čalfa hrozili odbojným poslancom straníckymi trestami, pri konečnom hlasovaní sa za návrh vyslovilo 118 poslancov, šesť sa zdržalo a sedem bolo proti. So skaličenou podobou federácie však bola spokojná nielen vládnuca normalizačná politická garnitúra. Spokojný bol aj opozičný disent, ktorý tiež jednoznačne nadraďoval federálnu ústavu nad republikové, respektive vypracovanie republikových ústav ani nepožadoval. Jedinou výnimkou bol Ján Čarnogurský. Asymetria v prístupe k riešeniu štátoprávnych otázok v Čechách a na Slovensku teda bola prítomná ešte pred novembrom 1989. Signálom, že centralistická podoba federácie je neživotná, bol už vznik politických strán. V Prahe sa sformovalo OF a v Bratislave VPN a medzi týmito revolučnými hnutiami neboli vzťahy nadriadenosti a podriadenosti, ale neformálnej komunikácie. Na svojom mimoriadnom zjazde v decembri 1989 KSS odmietla byť naďalej oblastnou organizáciou KSČ. To viedlo k vzniku Federácie KSČM – KSS-SDĽ a po jednoznačnom prihlásení sa SDĽ k Socialistickej internacionále až k úplnému osamostatneniu sa ideologicky odlišných strán. KDH sa dohodlo s ČSL (Čs. strana lidová), že nebudú pôsobiť v druhej republike. Sociálni demokrati si založili vlastnú stranu – Sociálnodemokratickú stranu Slovenska a odmietli byť súčasťou jednotnej Československej strany sociálnodemokratickej (ČSSD). České politické strany, ktoré sa usilovali v súlade s tradíciou prvej ČSR pôsobiť aj na Slovensku, neuspeli. DS, najväčšia protikomunistická sila na Slovensku do roku 1948, zase nebola schopná preniknúť do Čiech. V demokratických podmienkach sa spomínaná asymetria v prístupoch k spoločnému štátu iba naplno prejavila. Pritom sa na ospravedlnenie ignorovania potreby urýchlene zavŕšiť budovanie slovenskej i českej štátnosti prijatím národných ústav a rekonštruovať federáciu na autentickú opäť argumentovalo ako v roku 1968 – protidemokratickým heslom „najprv demokratizácia, potom federalizácia“. Slovenská politika so širokou podporou verejnosti na rozdiel od českej dobudovanie slovenskej štátnosti prijatím národných ústav a štátnych symbolov ako základu nápravy federácie vzala vážne. Už 1. marca 1990 SNR pod predsedníctvom Rudolfa Schustera schválila zákon 51/1990 Zb. O používaní štátneho znaku, štátnej vlajky, štátnej pečate a hymny. Následne SNR zriadila tzv. Plankovu komisiu pre prípravu Ústavy SR (predsedom bol prof. Karol Plank). Postupne vzniklo až deväť variantov ústavy od rôznych autorov, ale ani jeden z nich nemal šancu prejsť slovenským parlamentom. Asymetrické videnie problému v Česku O nič podobné v Českej národnej rade nebol záujem. Aj napriek tomu, že Václav Havel hneď v prvom pozdrave po 17. novembri prehratom z magnetofónovej pásky Slovákom demonštrujúcim na námestí SNP v Bratislave odkázal, že federáciu treba prebudovať na autentickú. O rozdieloch vo vnímaní federácie hneď po revolúcii Petr Pithart povedal: „Akási federácia tu, málo platné, bola. Avšak neautentická, kulisovitá, ,nefunkčnáʻ (Václav Havel). Na tom jedinom sa azda zhodli všetci. Čechom to neprekážalo, Slovákom veľmi.“ Český historik Jan Rychlík o príčinách odlišného prístupu k štátoprávnej otázke napísal: „V českom chápaní bolo Československo vlastne akýmsi českým štátom rozšíreným na východ. Preto Česi považovali za ideálny stav unitárny štát s jedinou vládou a jediným parlamentom. Vznik československej federácie v roku 1968 chápali Česi ako ústupok Slovákom, ako niečo z českého hľadiska zbytočné a nežiaduce.“ Podľa historika Dušana Kováča na českej strane sa Československo chápalo prevažne ako štát unitárny a českí občania bez problémov prijali aj novú, československú identitu. Na slovenskej strane prevažovalo chápanie štátu ako spojenia dvoch rozdielnych celkov. Historicky Slovensko nebolo súčasťou Českého kráľovstva, nepatrilo teda medzi krajiny pod českou korunou. Historicky i fakticky bolo toto chápanie opodstatnené a zodpovedalo realite. Tu pramenilo české nepochopenie pre hĺbku slovenských úsilí o ústavné zakotvenie slovenskej svojbytnosti a rovnoprávnosti s českým národom. Jednou z ilustrácií je, že v českých odborných kruhoch zapôsobilo ako bomba prvé číslo štvrťročníka Medzinárodné otázky, ktorého výkonným redaktorom bol Svetoslav Bombík. Už tým, že jeho titulok znel Slovensko-české vzťahy: minulosť, súčasnosť perspektívy. Vari prvýkrát sa v publicistike použilo opačné poradie národov tvoriacich spoločný štát. To vyprovokovalo seminár K aktuálnym otázkam česko-slovenských vzťahov začiatkom roku 1992 v pražskom Ústave medzinárodných vzťahov. Podľa svedectva Miroslava Mojžitu (v publikácii Kňažko-Demeš-Kňažko) minister medzinárodných vzťahov SR Pavol Demeš odmietol predsudky voči SR, ktoré sa v ČR objavovali, a zdôraznil, že čechoslovakizmus na Slovensku „v žiadnej podobe nerezonuje a vládne všeobecná vôľa proti tradične chápanej spoločnej štátnosti.“ V diskusii plnej dovtedy nevypovedaných faktov a argumentov Bombík na akési láskavé pochopenie českých partnerov pre emancipačné snahy slovenského národa, ktorý sa podľa nich oneskoril za podobným pohybom českého národa, zareagoval konštatovaním, že český národ dospel „na báze falošnej národnej identity, ktorou bol čechoslovakizmus, v rámci ktorého si české etnikum duchovne a politicky osvojilo celý česko-slovenský priestor. Slovensko však túto koncepciu neprijalo. Videné z Bratislavy to potom znamená, že nie Česi čakajú na dovŕšenie národnej sebarealizácie Slovenska, ale, naopak, Slováci čakajú, kým Česi svoju národnú identitu začnú politicky spájať s teritóriom Českej republiky, nie Česko-Slovenska. Pre Čechov táto skutočnosť znamená začať akoby odznova, stoja pred problémom predefinovať svoju národnú identitu, pretože pre nich je Česká republika viac-menej administratívnou záležitosťou. Takéto predefinovanie je nevyhnutné, ak chcú so Slovákmi budovať spoločný štát, ktorého rozhodnutia neustále vznikajú mechanizmom konsenzu medzi dvoma politicko-ekonomicky konštituovanými celkami.“ Koncepcia „dvojdomčeka“. Pithart, do volieb v roku 1992 predseda vlády ČR, poznal liek na odstránenie spomínanej asymetrie: „Usudzoval som a usudzujem, že riešenie, ktoré by z českej strany uľahčilo dohodu, spočívalo práve v tom, že Česi sa prihlásia najprv k svojej, českej štátnosti, nie teda rovno k federálnej, a že sa takto stanú pre Slovákov dôveryhodnými partnermi, s ktorými bude potom možné hľadať narovnanie vzájomných vzťahov, a to podstatnou rekonštrukciou federácie ‚zdola‘.“ Výsledkom jeho úvah bola koncepcia „dvojdomčeka“. Pithart bol však s týmto názorom na českej politickej scéne vo výraznej menšine. Dominantná časť politickej elity pokladala existenciu českých národných orgánov za nezmyslený, Slovákmi vynútený ústupok. Český premiér sa stal terčom ostrej kritiky, že ustupuje slovenským nacionalistom a separatistom apod. Anna Šabatová, ktorá analyzovala komentáre v piatich českých denníkoch, uvádza dobový neologizmus „pithartovskí vciťovatelia“, ktorým autor dokresľoval svoju nechuť k politikom, ktorí sa snažili o politiku rešpektujúcu slovenského partnera. Český premiér bol charakterizovaný ako „hlavný reprezentant českej politickej rozriedenosti, zmesi ‚vciťovania sa‘, bezzásadového ustupovania.“ Česká spoločnosť „predefinovania“ svojej identity nebola schopná. Spoliehala sa na svoju početnú prevahu oproti slovenskej a na svoju ekonomickú vyspelosť a z toho vyplývajúcu politickú silu. To je jedna z kľúčových príčin, prečo sa putovanie po hradoch a zámkoch skončilo v slepej uličke návrhu dohody z Milov, ktorý neriešil podstatu problému. Predsedníctvo SNR túto dohodu aj vďaka hlasu Milana Ftáčnika za SDĽ odmietlo 12. februára 1992 podporiť. Desať členov tohto orgánu bolo za, desať proti. Revolučné politické elity jednoducho neboli schopné dosiahnuť dohodu o novej podobe spoločného štátu. O štátoprávnom usporiadaní vzťahov medzi slovenským a českým národom tak mali rozhodnúť parlamentné voľby. Ľudácke štrapácie Po novembri 1989 sa rozbehli aj diskusie, na akých tradíciách má byť v nových medzinárodnopo­litických i domácich pomeroch postavená SR. Kým v Česku bola jasná tendencia k návratu k prvej ČSR ako „zlatému veku“ českého národa a k oživovaniu masarykovskej nielen štátnej tradície, na Slovensko vtrhla téma vojnovej Slovenskej republiky. Na jednej strane sa totiž odblokovali všetky tabu a stereotypy, ktoré vyprodukoval účelový ideologický výklad najnovších dejín za komunistického režimu, a na druhej strane sa a priori nedôverovalo všetkej pofebruárovej historiografickej tvorbe. Najmä pričinením ľudáckej povojnovej emigrácie, ktorá dostala priestor prezentovať svoj historický naratív a mohla argumentovať, že ľudáci a katolíci sa stali obeťami komunizmu, do slovenského politického diškurzu prišli pokusy rehabilitovať, ba až glorifikovať prezidenta Jozefa Tisa a jeho režim. Ľudáci a neoľudáci sa prezentovali ako ľudia, ktorí vedia, čo je demokracia, a nepodľahli odnárodňovacím tlakom komunistického režimu. Došlo k akejsi negácii negácie. Po 40 rokoch monopolnej vlády KSČ vznikol priestor pre návrat agend ľudáckej politiky. Ľudáci a neoľudáci sa prezentovali ako ľudia, ktorí vedia, čo je demokracia, a nepodľahli odnárodňovacím tlakom komunistického režimu. S odvolávaním sa na „biele miesta v slovenských dejinách“ vykresľovali Tisa ako slovenského národovca, zakladateľa prvého samostatného slovenského štátu, bojovníka proti boľševizmu, organizátora blahobytu vo vojnových časoch; ako skvelého katolíckeho politika a zároveň morálneho a ušľachtilého kňaza, ako záchrancu desiatok tisíc slovenských Židov, ako obeť okolností ba dokonca ako martýra a svätca. Tiso sa začal používať ako symbol slovenskej zvrchovanosti a štátnosti. Začal sa budovať kult jeho osobnosti. Ľudácki historici za podpory významnej časti KDH, SNS i katolíckeho kléru sa netajili, že by radi presadiť nadväznosť ponovembrovej SR na tradíciu farskej republiky, ako tento štát nazval Dominik Tatarka. Bolo zrejmé, že katolícka hierarchia i kresťanskí demokrati sa nezriekli ľudáckeho odkazu. V Čechách sa to vnímalo ako úsilie o návrat slovenského národa ako takého k vojnovej Slovenskej republike a k Tisovmu odkazu, ako nový pokus „vraziť Čechom nôž do chrbta“, ako prejav nacionalizmu, xenofóbie a fašizmu. To bránilo racionálnej diskusii o rekonštrukcii zbyrokratizovanej a centralistickej federácie. Vytváralo to tiež negatívny obraz Slovenska v Európe. Jeden príklad uvádza ponovembrový minister zahraničných vecí ČSFR Jiří Dienstbier (Od snění k realitě). Pred parafovaním československo-nemeckej zmluvy sa predseda vlády SR Ján Čarnogurský a predseda SNR František Mikloško postavili proti formulácii o kontinuite ČSR od roku 1918. 16. septembra 1991 mu napísali, že sa cítia morálne zaviazaní upozorniť na existenciu Slovenskej republiky z rokov 1939 – 1945, ktorú zmienka v preambule popierala. Napriek ubezpečeniu v telefonickom rozhovore s ministrom, že KDH za zmluvu bude hlasovať, Čarnogurský poslal súkromný list nemeckému kancelárovi Helmutovi Kohlovi, že to s neuznaním kontinuity Československa myslí vážne. Mikloško zase tlmočil generálnemu konzulovi v Bratislave naliehavú prosbu nemeckému prezidentovi Richardovi von Weizsäckerovi, aby počas návštevy ČSFR nepristúpil na parafovanie zmluvy. Aj keď sa napokon toto ťažké diplomatické faux pas najvyšších predstaviteľov SR vyžehlilo, zmluva bola parafovaná a potom aj ratifikovaná, svedčí to o sile väzby reprezentácie KDH na Tisovu Slovenskú republiku. Ľudáckemu revizionizmu, ktorý vzbudzoval negatívne pocity doma, v Česku aj v Európe, bolo treba postaviť hrádzu. Zásadnú rolu mali profesionálni slovenskí historici. Museli zviesť zápas s mýtmi o Tisovi a slovenskom štáte, ktoré šírili ľudácki emigranti i niektorí domáci publicisti. Najmä Historický ústav SAV zohral obrovskú úlohu, osobitne čo sa týka zdokumentovania holokaustu na Slovensku, vyvrátenia a korekcie nepresností a ideologických stereotypov pri výklade vojnovej SR a vydávania dokumentov a pamätí z tohto obdobia. Verejná mienka na Slovensku sa napokon jednoznačne priklonila na stranu akademických historikov. Z politického hľadiska bolo mimoriadne dôležité, že po schválení prvej demokratickej ústavy SR sa 29. septembra na návrh poslancov SDĽ uzákonil deň vypuknutia SNP ako štátny sviatok. Demokratickú Slovenskú republiku, ktorej samostatnú štátnosť bolo treba dobudovať, postavila SNR na nespochybniteľnej slovenskej a zároveň európskej tradícii antifašistickej rezistencie.   Autor je bývalý politik a diplomat. Text je přavzatý z webu Pravda.sk.

Čas načtení: 2024-03-19 07:00:00

Veľká noc u nás - aké sú najčastejšie zvyky a tradície?

Veľká noc je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov – a to nielen na Slovensku. Rovnako ako Vianoce, je Veľká noc plná tradičných zvykov a obyčajov, ktoré sú dodržiavané po stáročia. Tento sviatok oslavuje obnovenie života a príchod jari, a preto sú spojené s mnohými zaujímavými tradíciami. ...

Čas načtení: 2024-03-26 00:00:00

Kultúrne leto sa blíži

Ani v najnáročnejších časoch Bardejovské kúpele, a.s. nezabúdali na svojich klientov a ich kultúrne vyžitie. Podarilo sa im overené tradície zachovať a aj v roku 2024 si naplánovali usporiadanie svojich nosných podujatí: Požehnanie minerálnych prameňov, promenádne koncerty, Bardejovské kúpeľné dni, výstavy kvetov, Alžbetínsky deň, Kúpeľnú dychovku a Hornošarišský vínny festival. Informuje o tom ekonomicko-obchodná riaditeľka Bardejovských Kúpeľov, a.s., Tamara Šatanková.

Čas načtení: 2024-04-29 17:58:00

The Mildew Children

Dej adventúry The Mildew Children je zasadený do malej dediny neďaleko lesa, ktorá je obývaná iba deťmi vyznávajúcimi pohanské tradície. Mladé dievča Kyrphel, protagonistka príbehu, je jednou zo štyroch čarodejníc snažiacich sa zabrániť úpadku dediny. Lenže počas čarodejného rituálu jedna zo sestier zomrie a na Kyrphel je, aby zvládla zabrániť najhoršiemu. Je na to ale dostatočne silná? Jedná sa o zmes klasickej, ručne kreslenej adventúry s vizuálnou novelou, v ktorej hlavnú rolu hrá príbeh a...

Čas načtení: 2024-05-02 15:06:54

Košičania si pochutili na viac než 90 metrovom makovníku, číslo tiež odkazuje na Schusterovo jubileum

1.5.2024 (SITA.sk) - Košičania si pochutili na viac než 90-metrovom makovníku. Ide o pripomienku tradície, ktorú pred rokmi započal vtedajší primátor Rudolf Schuster (bývalý prezident SR). V roku 1996 nechal.....

Čas načtení: 2025-01-03 00:00:00

Japonsko – krajina budúcnosti aj tisícročných tradícií

Toto na mape nenápadné súostrovie na východe Ázie má veľmi pestrú históriu, krásnu prírodu, zaujímavé tradície a obrovskú ekonomickú silu. Japonsko je väčšie, ako by sa mohlo zdať, preto si naň vyhraďte dosť času. K videniu je tu toho naozaj veľa, či už sa jedná o prastaré chrámy, moderné technológie, či legendárne záhrady. S najväčšou pravdepodobnosťou si ho zamiluje každý.     Text a video: Matouš Vinš Hudba: Sergey Cheremisinov, Sergey Cheremisinov

Čas načtení: 2025-02-01 17:52:30

1. divize [2025- ]

Autor: buko1 Datum: 01.02.2025 17:52:30 Název:Name:1. divize1st DivisionOriginální název:Original Name:Pirmoji DivizijaDatum vzniku:Raised/Formed:28.01.2025Předchůdce:Predecessor:--Datum zániku:Disbanded:DD.MM.RRRRNástupce:Successor:--Nadřízené velitelství:Higher Command:DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR Dislokace:Deployed:28.01.2025-DD.MM.RRRR Rukla, ? Velitel:Commander:28.01.2025-DD.MM.RRRR Alasauskas, Aurelijus - brigados generolas ( )Náčelník štábu:Chief of Staff:DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR ? ( )Podřízené jednotky:Subordinated Units:DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR Čestný název:Honorary Name:DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR Vyznamenání:Decorations:Poznámka:Note:Preberá tradície 1. litovskej divízie z roku 1775It takes over the traditions of the 1st Lithuanian Division from 1775Zdroje:Sources:kam.lt

Čas načtení: 2025-03-03 19:39:27

Stretnutie zvedavcov – curiosity session

Pôvodom slovenský flamencový gitarista Flaco de Nerja bol iniciátorom crossoverového zoskupenia Curiosity meeting a nahrávky Flamenco in my heart. Album vydavateľstva Bebe Rebe prezentuje medzinárodné stretnutie zvedavých hudobníkov rôznych žánrov s chuťou na flamencovej báze vzájomne komunikovať. Flaco (Braňo Krajčo) sa už od detstva zaoberal hudbou. Učarila mu španielska gitara. Podarilo sa mu dostať priamo do srdca jej hudobnej tradície, do finále národnej súťaže koncertnej flamencovej gitary v Córdobe. Začal sa zaoberať aj autorskou tvorbou a vytvoril si svoj vlastný štýl […] Zobrazit celý článek Stretnutie zvedavcov – curiosity session

Čas načtení: 2025-05-07 08:15:00

Richard Raši vycestoval na svoju prvú oficiálnu zahraničnú cestu

Osobne mi veľmi záleží na zachovaní tradície prvej zahraničnej cesty vo funkcii predsedu parlamentu, zdôraznil Raši.

Čas načtení: 2025-06-09 10:15:01

Nový dych európskej saxofónovej scény – RYU saxophones Elite Quartet uvádza premiérový koncert

Česko-slovenská hudobná scéna dostáva nový dych – odvážny, majstrovsky zvládnutý a zvukovo nezameniteľný. S týmto posolstvom prichádza premiérový koncert nového saxofónového projektu, ktorý vznikol pod záštitou a vďaka priamej podpore RYU saxophones – jedinej slovensko-českej značky saxofónov. Na jednom pódiu sa predstavia výrazné osobnosti našej hudobnej scény: Radovan Tariška (alt saxofón) Ondřej Štveráček (tenor saxofón), Erik Rothenstein (barytón saxofón) a David Kudrna (soprán saxofón). Repertoár koncertu spája silu tradície a sviežosť súčasnosti – obľúbené jazzové štandardy sa tu prelínajú s […] Zobrazit celý článek Nový dych európskej saxofónovej scény – RYU saxophones Elite Quartet uvádza premiérový koncert

Čas načtení: 2025-07-19 10:48:00

V uliciach Bratislavy bude rušno: Koná sa Dúhový Pride aj pochod za rodinu. Polícia posilní bezpečnosť

V hlavnom meste sa v sobotu stretne kultúra slobody s kultúrou tradície.